«Treba pakazać, što ŭ hetym Polšča vinavataja». Prajści miažu jašče toj kvest
Niazvykła doŭha na biełaruska-polskaj miažy stajać rejsavyja i turystyčnyja aŭtobusy, jakija raniej prajazdžali značna chutčej. Kiroŭca adnaho ź ich raspavioŭ Lusterku pra situacyju na zachodniaj miažy i padzialiŭsia viersijaj pra pryčyny čerhaŭ.
![](http://d3ge8ctsmrv6s9.cloudfront.net/img/w840d4webp1/photos/z_2023_09/ochered_iz_avtobusov_na_granice_s_polshey-sr4wn.jpg.webp)
Aleh (imia źmieniena) jeździć praź miažu amal kožny dzień. Jaho aŭtobus kursiruje pa maršrucie «Brest — Varšava — Brest».
— Rejsavyja aŭtobusy ciapier pierasiakajuć miažu ŭ siarednim za 16 hadzin, — apisvaje situacyju kiroŭca. — Heta poŭny šlach ad pamiežnaha šłahbauma na biełaruskim baku da šłahbauma na polskim. Adnojčy ja ŭpraviŭsia za 10 hadzin — heta pakul rekord. Zvyčajna šlach ad Bresta da Varšavy zajmaje hadzin 20, amal sutki. Turystyčnyja aŭtobusy jeduć značna daŭžej. Rejsavyja aŭtobusy zahadzia zaćviardžajuć hrafik pierasiačeńnia miažy, a turystyčnyja — nie.
Tamu pamiežniki prapuskajuć praź pierachod adrazu try rejsavyja aŭtobusy i adzin turystyčny.
Pa słovach surazmoŭcy, paśla zakryćcia litoŭskich pahranpunktaŭ na polskaj miažy aŭtobusaŭ nie dadałosia. Asnoŭnuju pryčynu zatrymak Aleh bačyć u dziejańniach biełaruskich pamiežnikaŭ.
— Jany prosta nie vypuskajuć aŭtobusy na polski bok, — kaža mužčyna i tłumačyć «technałohiju propusku» praz punkt «Brest — Ciarespal». — Aŭtobus prybyvaje na miažu. Jaho zapuskajuć na pahranpierachod. Mytniki i pamiežniki praviarajuć pasažyraŭ i afarmlajuć dakumienty na vyjezd. Zatym jon spyniajecca ŭ zonie čakańnia kala kramy duty free i čakaje dazvołu ruchacca da niejtralnaj pałasy na moście praz Buh. I voś dazvołu apošni čas možna čakać dźvie-try hadziny. Apošni raz ja kala hetaj kramy prastajaŭ čatyry z pałovaj hadziny — z usimi aformlenymi dakumientami na rukach. U palakaŭ ža afarmleńnie prachodzić dosyć chutka — u siarednim hadzinu na adzin aŭtobus.
Sa słoŭ Aleha, polskija pamiežniki časta navat i nie viedajuć, što na biełaruskim baku sabrałasia čarha ź dziasiatkaŭ aŭtobusaŭ:
— Zajazdžaješ — palak pytajecca: što ŭ vas tam dziejecca, čamu nie jedzie nichto? Kažaš: na biełaruskim baku 30 aŭtobusaŭ. Jon robić kvadratnyja vočy: čaho ž ich siudy nie puskajuć? A na polskim baku ŭ hety čas usiaho adzin aŭtobus staić.
Tym časam u Dziaržpahrankamitecie ŭ čerhach na miažy vinavaciać mienavita polski bok. Aleh z hetym nie zhodny:
— Tak, palaki ŭzmacnili pravierki pasažyraŭ apošnim časam. Bolš staranna praviarajuć rabočyja i studenckija vizy, čaściej zadajuć pytańni ab metach pajezdki. Na ich baku miažy źjavilisia vajskoŭcy, navat bronietransparcior pryhnali. Ale na časie prachodžańnia miažy heta adbiłasia nie vielmi. Z boku moža padacca, što heta palaki doŭha nie puskajuć mašyny na svaju častku miažy. Ale heta nie tak. Palaki zaŭsiody adkryvajuć dadatkovyja kanały i pryciahvajuć bolš pamiežnikaŭ, kali bačać čarhu z troch-čatyroch aŭtobusaŭ.
Zatrymlivajuć płyń adnaznačna biełaruskija pamiežniki.
— Čamu jany heta robiać? — zadajecca pytańniem kiroŭca. — Heta vajennaja tajamnica, nichto ničoha nie viedaje. Maja viersija: tak adbyvajecca z-za bardaka ŭ sistemie.
I hety bardak naviazany pamiežnikam «źvierchu»: kab ludzi pavolniej pierasiakali miažu — i treba pakazać, što ŭ hetym Polšča vinavataja.
Aleh taksama adznačyŭ, što dopyty i pravierki telefonaŭ na miažy adbyvajucca ciapier našmat radziej:
— Na vyjezd ź Biełarusi pravierki telefonaŭ i dopyty ludziej amal spynilisia. Vielmi redka mohuć dadatkova pravieryć čałavieka, jaki pryciahvaŭsia ŭ 2020 hodzie. Ale navat razmovy ź ludźmi ŭ cyvilnym ciapier prachodziać značna chutčej. Na ŭjeździe ŭ Biełaruś pa-raniejšamu dapytvajuć usich hramadzian Ukrainy. I tam šancy piaćdziesiat na piaćdziesiat: ci vierniecca pasažyr u aŭtobus — ci nie.
Asnoŭnaja parada kiroŭcy biełarusam, jakija źbirajucca jechać u Polšču: zakładvać na darohu ad Bresta da Varšavy 24 hadziny.
— Nivodny aŭtobus ciapier nie idzie pa hrafiku, — zaklučaje jon.
Kamientary