Kamientary da artykuła

U pamiežnych vioskach na Vilenščynie biełaruskaja mova praciahvaje vyciaśniać litoŭskuju

  • Jatv
    25.01.2025
    Paŭdniovaŭkšajcki dyjalekt heta ništo inšaje jak jatviažskaje akajučaje (leitAva) vymaŭleńnie i nośbity hetaha dyjalekta heta taja nievialikaja kolkaść jatviahaŭ što pierajšli na letuviskuju(žamojckuju) movu. Bolšaść ź jatviahaŭ (u tym liku tyja što ŭ Vilni i na vilenščynie i ŭsia zachodniaja Biełaruś) u daŭnija časy pierajšli na tak zvanuju (pieršuju) "narodnuju movu" kniastva sireč "biełaruskuju" ŭ sučasnych terminach. I čaść pałanizavałaś.

    Biełaruskamoŭnaje nasielnictva vilenščyny heta i jość dajnaŭskija litviny (paŭnočna-zachodniaja halina ahulnajatviažskaha plemieni) chto i čyja dynastyja kiravała ŭ VKŁ paśla Vojšałka.
  • Vilnia
    25.01.2025
    [Red. vydalena]
  • Zrazumieła
    25.01.2025
    Tut amal nie było žamojtaŭ. I movy ich tut nie było. Ale heta nie hałoŭnaje, treba žyć razam u siabroŭstvie.
  • feafania
    25.01.2025
    Zrazumieła, u Dziavieniškach było tolki paru viosak, dzie havaryli na bałtskaj movie. Bolšaja častka hetaha "ankłava" zaŭsiody karystałasia biełaruskaj movaj
  • Vilnia
    25.01.2025
    [Red. vydalena]
  • .
    25.01.2025
    Cikavaje, choć i sumnaje daśledavańnie.
    Pakazčyk, jak mocna miežy i adsutnaść narmalnaj padtrymki nacyjanalnych mienšaściej źniščajuć ich movu i kulturu.
  • feafania
    25.01.2025
    ., tak, kali b nie palityka Łukašenki na źniščeńnie ŭsiaho nacyjanalnaha sytuacyja na Vilenščynie była b inšaj.
  • Cikava
    25.01.2025
    Cikavyja fantomnyja boli. I voś u čym: kali nie paleniciesia znajści pdf artykułu (jon svabodna dastupny ŭ internecie), to tam vy ŭbačycie, što artykuł napisany pa-anhielsku, ale taponimy na biełaruskim baku miažy tranślitaravanyja ŭ im... ź litoŭskaj. Tady jak, nahadaju, praktyka anhielskaj movy praduhledžvaje tranślitaracyju z movy dziaržavy, tamu, naprykład, vy ŭ anhielskaj movie nie pabačycie nijakich Breslau (tolki Wrocław), nijakich Laibach (tolki Ljubliana) i h.d. Tak što aŭtarka daśledavańnia (a moža taksama i redaktary, jakija ŭ navukovych časopisach biaruć na siabie časam davoli mocnaje ŭmiašalnictva) žyvie ŭ zabaŭnym fentezijnym śviecie, dzie heta ŭsio nastolki litoŭskaje, što navat na praviły anhielskaj možna naplavać. Nu i zaadno dobra charaktaryzuje navukovuju sumlennaść litoŭskaj navuki.
  • .
    25.01.2025
    Usio tam karektna: "Varanavas (Bel. Voranava), Nevaišiai (Bel. Niavoshy) and Asava (Bel. Asava), Nočia (Bel. Nacha)" i h.d.

    (Što za žanr taki: pisać "kali nie paleniciesia znajści...", a dalej rabić vyvad jak raz dla tych, chto "palaniŭsia".)
  • miascovym Biełarusam (Kanstantynopalu ) ci Biełaruskim unijatam ?
    25.01.2025
    Cikava, TAKAJA SAMAJA situacyja ŭ ich palitycy, ŭ ŁR šmat pravasłaŭnych zboraŭ kamu jany naležać ? miascovym Biełarusam (Kanstantynopalu ) ci Biełaruskim unijatam ? nie Maskvie i NKVD-"rpc"...
  • Žamojckija fiejki i praha "my byli vialikimi".
    25.01.2025
    Cikava, Tak heta daŭno viadoma, što jany hadziać u anhł. Viki. Pry hetym letuvijskaja viki uvohuli nie adpaviadaje kryteryjam viki (niama spasyłak na navukovyja daśledvańni, prosta pišuć fantazii)
    Naprykład, jany spamiać u anhł. Viki što u VKŁ nie było dziaržaŭnaj movy (našaj, słavianskaj) i nie było dziarž valuty (hryŭny ci rubla) i nie było panujučaj relihii, nibyta pahaństva bałtaŭ było na adnym uzroŭni z chryścijanstvam

    A jašče fantaziriuć što Miendochi i Alhierdy i Vitaldy - bałckija imiony
  • Žamojckija fiejki i praha "my byli vialikimi".
    25.01.2025
    U śviecie nichto nie viedaje pra Aukštaciju. Toje što Łt aficyjnaja prapahanda nazyvaje Žamojcija I Aukštajcija na zachadzie było viadoma vyklučna jak adna Aukštajcija. Plemia Litva było asimilavana słavianami i źnikła 500 hadoŭ tamu, Žamojć u VKŁ stajała asobna ad astatnich ziemlaŭ
  • Facepalm
    25.01.2025
    ., artykuł napisany pa-anhielsku i lituanizavanyja varyjanty tam dadzienyja pierad biełaruskimi aficyjnymi, tady jak biełaruskija aficyjnyja – tolki ŭ dužkach i potym. Vam by napačatku navučycca čytać padadzienyja Vami ž cytaty
  • .
    25.01.2025
    Ja i pakazvaju, što tam 2 varyjanty, ŭ tym liku tranślitaracyja z movy dziaržavy taponima (biełaruskaj). Čałaviek ža chłusiŭ, što takoj tranślitaracyi ŭ tekście ŭvohule niama. Jon bačyŭ tekst - i schłusiŭ pra toje.
    Vy hetaha "nie zaŭvažajecie", paprakajecie biessensoŭnaj pretenzijaj, nibyta ja nie viedaju, što cytuju. Abodva niesumlennyja, ale vyvady ažno pra niesumlennaść usioj navuki susiedziaŭ.

    I darečy, niama takich "pravił anhielskaj movy" pra tranślitaracyju. U movu mohuć być pierakłady, a tranślitaracyja - nie ŭ movu, a litarami ałfavita. Biełaruskaja instrukcyja ŭ naźvie maje "tranślitaracyi ... litarami łacinskaha ałfavita". Usioj toj dyjakrytyki ŭ anhielskaj uvohule niama.
    Taki voś "navukovy" krytyk, u bazavych terminach błukaje.
  • Facepalm x2
    25.01.2025
    ., jašče raz, raz u bronieciahniku nie dachodzić. U maim pieršym kamentary skazana pra toje, što tam tak tranślitaravana. Ničoha ŭ maim kamentary nie skazana pra toje, što biełaruskaj tranślitaracyi niama. Jana tam sapraŭdy jość, ale jak druhaja, dy jašče i ŭ dužkach, to bok jak adnaznačna druhasnaja i mienš vartaja. Heta raz. Pa-druhoje, u mianie ŭ kamentary spačatku skazana pra praktyku (!), kali ŭ anhielskaj movie tranślitarujuć ź dziaržaŭnaj (abo asnoŭnaj) movy dziaržavy, to bok, u dadzienym vypadku pavinna było być najpierš ź biełaruskaj. Jak nichto nia piša ŭ anhielskaj Breslau, Allenstein, Memel i h.d. (u sučasnym kantekście abo najnoŭšaj historyi), a sumlenna pišuć Wrocław, Olsztyn, Klaipėda i h.d. (u adroźnieńnie ad aŭtarki, čyje fantomnyja boli Vy tak zaciata i śmiešna baronicie). Pa-treciaje, u anhielskaj movie niama nijakich pradpisańniaŭ kab vykarystoŭvać abo nie vykarystoŭvać dyjakrytyku – chtości jaje vykarystoŭvaje, a chtości nie. Bolš za toje, u navukovych pracach Vy naohuł možacie ŭbačyć dyjakrytyku takuju, što vačam niazručna budzie čytać. Pa-čaćviortaje, ja nidzie nie kazaŭ, što maja krytyka – «navukovaja». Ja jaje naohuł vykazvaju jak pryvatnaja asoba ź nikam, a nie ŭ recenzii abo ŭ biblijahrafičnym ahladzie.
  • .
    25.01.2025
    1. Byŭ vaš paprok "praktyka anhielskaj movy praduhledžvaje tranślitaracyju z movy dziaržavy". Aŭtarka taki varyjant pryvodziła, tamu mima.
    Zaraz źmianiajecie pazicyju, užo pryznajacie, što ŭ było 2 varyjanty. Tak čaho pra heta nie kazali spačatku? Vidavočna, manipulavali čytačami, kali davali skažonuju infarmacyju.
    "Jana robić A, nie B!" - chłuśnia, kali fakt "Jana robić A i B".

    2. Śmiešnaja novaja kryŭda, što druhaja nazva ŭ śpisie nibyta mienš vartaja i druhasnaja.
    Jana pracuje ŭ svaim kantekście, i vykarystoŭvaje nazvy adtul. Druhaja nazva ŭ śpisie - nie admaŭleńnie, a pryznańnie, pavaha da čytačoŭ ź inšych kantekstaŭ.
    Toje ž samaje kali b biełaruskamoŭny aŭtar napisaŭ "Troki (Trakai), Koŭna (Kaunas)". Narmalna.

    3. Praciahvajecie błytać movu i ałfavit. Toje, što kazali pra "praktyku", nie admaŭlaje pamyłku pra "praviły movy". Tranślitaravanyja nazvy - nie prynaležać nijakaj movie, jany mohuć vykarystoŭvacca ŭ anhielskim, italjanskim, francuzskim tekście i h.d. Šyldy s tranślitam u Biełarusi (da niadaŭniaha času) nie na anhielskaj byli. Nazvy na mapie bing taksama nie na anhielskaj, heta tranślit. I h.d.

    Tendencyja pastupovaha pierachodu ź pierakładu nazvaŭ (na niejkuju movu) na ich tranślitaracyju (litarami ałfavita) sapraŭdy jość. Jana mižnarodnaja, a nie "anhielskich tekstaŭ". I pry hetym zaŭsiody isnuje pytańnie histaryčnych nazvaŭ, jakija ŭžo zamacavany ŭ historyi i kultury. To bok absalutnaha "praviła" dla kožnaha vypadku niama.

    4. Značyć, sami razumiejecie, što nie možacie aceńvać navukovyja jakaści tekstaŭ, redaktarskaj pracy i ŭsioj navuki, kali znachodziciesia pa-za navukovym kantekstam. I ja nie tolki pra źniešni farmat vykazvańnia, ale i pra terminałohiju, łohiku i leksiku.
  • Facepalm x3
    26.01.2025
    .,

    Słuchajcie, skažycie ščyra, Vy nie ź biełaruskaj navučańki raptam? Akademičnaj? Adkul takoje niaŭmieńnie čytać bazavyja teksty? Jašče raz, blin, siabie samoha pracytuju: «tam vy ŭbačycie, što artykuł napisany pa-anhielsku, ale taponimy na biełaruskim baku miažy tranślitaravanyja ŭ im... ź litoŭskaj». Heta aznačaje, što litoŭski varyjant tam padadzieny jak hałoŭny, a biełaruski – tolki jak fakultatyŭny, u dužkach, to bok, nie abaviazkovy? Tak Vam jasna? Astatniaje mnie naohuł ciažka kamentavać, asabliva punkt 4. Kali Vy nie zaŭvažyli, to ja Vam strašnuju tajamnicu zaraz adkryvaju (nikomu tolki nie kažycie, tsss!): ja z Vami zaraz razmaŭlaju ŭ kamentach na Našaj Nivie. Tamu ja hety artykuł ni recenzuju, ni jak-niebudź inačaj aceńvaju navukova. U kamentach na Našaj Nivie čysta navukovaje debatavańnie nie viadziecca. Prykińcie! Zrešty, ja heta ŭžo i kazaŭ, a toje, što Vy heta niazdolnyja pračytać, vydatna charaktaryzuje biełaruskuju navukovuju supolnaść. I, darečy, Vašaje, biełaruskich navukoŭcaŭ, absalutnaje fijaska, jakoje bliskuča prajaŭlajecca ŭ tym, što vy, biełaruskija navukoŭcy nie znajšli siabie ni pry łukašyźmie (publikujeciesia z rasiejcami i ŭzbekami), ni za miažoj (za miažoj za piać hadoŭ zmahli tolki padvizacca tolki va ŭsiakich tam Sajens et Ryskach, łoł).
  • .
    27.01.2025
    1. Vy pierakručvajecie ŭžo nie tolki artykuł, ale i sens svajho pieršaha paviedamleńnia. Hałoŭnuju svaju prablemnuju frazu nie pryvodzicie.
    Kali napisali, što pavinna być tranślitaracyja ź biełaruskaj nazvy, heta značyć, što takoj vy nie znajšli ŭ tekście. Pra dužki z taho paviedamleńnia nijak nie vynikaje.

    Taki padychod da padmanu moža pracavać u vusnaj dyskusii. Typa pierafarmulavaŭ i nichto nie zaŭvažyŭ, što skazaŭ užo inakš, źmianiŭ pazicyju. Ale takoje vykarystoŭvać naiŭna, kali zachavaŭsia tekst, "usie chady zapisany".

    2. Ad placoŭki vykazvańnia (miedyjuma) nie zaležyć iścina taho, što vykazvajecca na joj. Ad taho, što my na kamientach NN, nie značyć, što možna schłusić, nachamić.

    Zaraz vy abaraniajecie svajo prava krytykavać navukovy artykuł, ale kali pamyłki znachodziać u vas, admaŭlajecie toje, maŭlaŭ, tut nie miesca dla navukovych dyskusij.
    Dyk kali nie miesca, značyć, pryznajcie, što darma krytykavali, zabiarycie svaje vykazvańni.
    A kali nie žadajecie, atrymlivajecca, što heta pošuk pozy, u jakoj vy možacie kazać što zaŭhodna, a vas nijak nielha papravić.
  • Jatv
    25.01.2025
    Žamojckija fiejki i praha "my byli vialikimi"., imieny kniazioŭ navat kali i byli hiermanskimi to heta jak raz i nie supierečyć movie jatviažskich plemienaŭ z pavyšanaj kolkaściu hiermanizmaŭ bo z daŭnich časoŭ žyli pry roznych variahach. Jak prykład: Ivan Hrozny byŭ z riurykavičaŭ ale ž jon Ivan.
  • Jatv
    25.01.2025
    Žamojckija fiejki i praha "my byli vialikimi"., ale ž hetaje aśsimilavanaje słavianami jatviažskaje plemia jak raz i prazvałasia Lejtava ad variaha-słavianskaj Li(ju)tvy lucičaŭ što isnavała zadoŭha do ŭźniknieńnia VKŁ.
  • Tak
    25.01.2025
    Cikavy materyjał, u pryncypie tolki dziela takich jašče varta zachodzić na NN.
  • Brest
    25.01.2025
    Tak, nie treba takoha snobstva. Ludzi roznyja, u ich roznyja intaresy.
  • Tak
    25.01.2025
    Brest, dyk nie snobstva, a asabistvaje mierkavańnie.

    Zrazumieła, što adnym cikava pra historyju i kulturu, inšym rehularnyja rubryki pra "džender" i złoha Trampa/Paźniaka/Maska/"ultrapravych"/Mełoni dy kłasnyja rasiejskamoŭnyja fieministki, a inšym što aŭta raźbiłasia pad Homielam. Kožnamu svajo.
  • Aukštota - fiejk, u siarednieviečnaj Jaŭropie viedali tolki Žamojć
    25.01.2025
    U aficyjnaj historyi Letuvy, chavajuć fakt, što 70-80% sučasnaj terytoryi (bieź pieradanych Stalinam ŭ 1939) - heta Žamojć. Nibyta Padzieł Žamojci na Auktšajciju I Žamojć - prapahanda.
    Nazva žamojć - viadoma z XI st. "Aukštajcija" - łakalnaja nazva, jakaja užyvajecca na 200-300 hadoŭ paźniej i užyvajecca redka. Na Zachodnich mapach nikoli jaje nie znajści.
    Plemia litva było asimilirava słavianami da 16 st. i źnikła. Plemia žamojć (prodki sučasnaj Letuv, značnaj roli ŭ VKŁ nie hrali)
  • 1312
    25.01.2025
    Na kartach pač. 20 st. vakolicy Trok - biełaruskamoŭnyja. Pavodle daśledavańniaŭ 1980 h. tam, u mižvajenny čas, zapanavała polskaja. Ciapier - letuviskaja. Pytańnie: što stałasia ź miascovymi biełarusami dy palakami?
  • Adkaz
    25.01.2025
    1312, suburbanizacyja. U pierakładzie na praściejšuju movu – spačatku litoŭcy pierasialilisia ŭ Vilniu, a potym pačałasia moda na pradmieskaje žyllo jak umoŭnaja Novaja Baravaja, Sieńnica i h.d.
  • vik
    26.01.2025
    1312, "vakolicy Trok - biełaruskamoŭnyja". Takoha nikoli nie było. Daśledčyki - niešta nabłytali.

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić